Mbufụt nke eriri afo - cystitis

Mbufụt nke eriri afo - cystitis, a na-ewere na ọrịa nwanyi. N'ezie, enwere ụmụ nwanyị anọ maka otu nwatakịrị nwere cystitis. Nke a bụ nkowa dị mfe: eziokwu ahụ bụ na ọrịa ure nwanyị dị mkpụmkpụ ma buru ibu, ọ naghị enwe ụdị okwu ahụ dị ka nwoke. Ihe ndị a na-emekwa ka ọnọdụ dị mma dị mfe ịbanye n'ime ụmụ nje n'ime urethra. Ma maka mmepe nke oria a, otu mmeghe nke igbochi ihe na - emerụ emerighi ezu - o di nkpa ka ewe dozie ya na mucosa nke eriri afo ahu ma malite ibawanye. Iji gbochie nje bacteria na-arụ ọrụ ọjọọ ya nwere ike inye nwa ahụ nsogbu siri ike, yana mmiri iyi mmiri nke na-ekpochapụ ụmụ nje ahụ.

Ngwurugwu ndi mmadu na-ebi na mucosa intestine - E. coli. Ọ bụ ezie na ọ dịghị agbanwe ebe ya "propiska", ọ dịghị eweta nsogbu. Ma oburu na otu ubochi, na enwere obi ike nke onodu, E. coli sitere na eriri afọ n'ime ogbugu, ichere maka nsogbu. Ọ bụrụ na ndị ahụ na-echebe nchebe nke nwa ahụ na-amụ anya, ahụ ga-anagide onye mbuso agha ahụ, ma ọ bụghị ya, ọ ga-enyere aka. Ọtụtụ mgbe ihe kpatara cystitis bụ chlamydia, ureaplasma, staphylococcus, enterococci, klebsiella, proteus, nje na dịkwa ka usoro. E nwekwara ọrịa cystitis na-adịghị ala ala nke na-esi na mberede metabolism, iji ọgwụ ọjọọ eme ihe, ọrịa hypothermia dị oké njọ, ma ọ bụ mmeghachi omume na-adịghị mma.

Kedu ihe mgbaàmà nke cystitis?

Mgbaàmà nke cystitis, ma eleghị anya, ọtụtụ ndị nne maara nke ọma. Ọkụ a na-ere ọkụ ma na-afụ ụfụ mgbe urinating (na njedebe nke ọbara nwere ike ịpụta). Na-agbasi mbọ ike iji urinate obere ntakịrị urine hapụrụ, na ihe mgbu n'ime afọ ala. Urine dị iche site na isi ísì. Ọ nwere agba ọchịchịrị na nke apịtị n'ihi na ọbara na leukocytes nọ na ya. Ụmụaka nwere ike ịnwe oge na urination, na ndị okenye, mmụba urine. Okpomọkụ na-emekarị n'ogo nke 37.5 - - 37.7˚, ma mgbe ụfọdụ, ọ naghị ebili n'elu iwu.

N'oge opupu ihe omimi, ọnụ ọgụgụ ụmụ na-eto eto cystitis na-abawanye. Ikekwe n'ihi na n'oge a na-echere okpomọkụ, ọ bụghị naanị ụmụ kama nne na nna ha na-atụle anya. Nwa nwere ike ịnọdụ ala na nkume oyi maka minit 15-20 ma ọ bụ nke ọ na-agbanye n'ọkụ - na ohere nke cystitis abụọ. Ị ga-eme ihe amamihe dị na ya, ma ọ bụrụ na ị ga - eso gị gaa akwa ụra maka nwatakịrị.

Ịdị ọcha site na iwu.

Lezienụ anya n'otú unu si anwa nwa gị nwanyị. Ugboro ole ka ị na-eme nke a? Ị na-eji ncha? Ịdị ọcha kwa ụbọchị nke akụkụ ahụ nke anụ ahụ nke na-eji ihe ntanye antibacterial eme ihe bụ ihe dị nsọ. Nke mbụ, ọ na-ejikọta osisi ahụ dum n'ahịrị - ma nke anụ ahụ na nke ọrịa. Ma nke abuo, ọ na-ekpochapụ akpụkpọ anụ mucous, na-eme ka ọ bụrụkwuo ya ma bụrụ nke nwere ike iji pathogens. A ghaghị ịsacha ụmụ agbọghọ site n'ihu ruo azụ, site na pubis ruo na mkpịsị ụkwụ, iji jide n'aka na eriri akpụkpọ ahụ na n'agbata labia anaghị anọgide na-abụ ihe nchekwa. Hichapụ ịnyịnya ibu na-esote n'ihu gaa azụ.

Na ụmụ nwoke, cystitis nwere ike ịmalite na mbufụt nke ọkpụkpụ nke mkpịsị ụkwụ. Gwa nwa gị ka ị saa aka tupu ya emechaa. Echefula banyere akwa nhicha ahụ.

Nyocha.

Ọ bụrụ na ị na-eche na cystitis, dọkịta ahụ ga-atụ aro ka ịmepụta nchịkọta na omenala dum na microflora. N'ihi ọmụmụ ihe ndị a, ọ na-edozi ma nwatakịrị ahụ nwere ọrịa. A na-egosi ọnụ ọgụgụ nke ọbara ọbara ọcha na mmamịrị, ọnụnọ protein na erythrocytes nọ na ya. Ịgha mkpụrụ n'elu osisi ahụ na-enye gị ohere ikpebi ụdị microorganisms bụ isi iyi nke ọrịa, ma họrọ ọgwụgwọ dị ka nke a. Dị ka o kwesịrị ịdị, a na-eme nchọpụta a tupu mmalite nke ọgwụ mgbochi mkpesa. A na-anakọta ihe omimi maka ịgha mkpụrụ na igwe iko. Jide n'aka na ị ga-asacha nke ọma tupu ị na-anakọta urine. Ọ na-achọsi ike ịmịnye mmamịrị ahụ n'ime awa abụọ gaa na laabu bacteria, na tupu nke ahụ, a ga-echekwa ya na friji.

A na - atụ aro ụmụaka ọ bụla nọ n'okpuru afọ ise, bụ ndị nweworo cystitis, ka ha nwee ultrasound. Ya mere, ọ ga-ekwe omume ikpughe n'oge na-adịghị anya ihe mgbapụta ahụ nke usoro usoro mkpụrụ ndụ ihe nketa.

Maka ogologo oge ọrịa ahụ, ewepu ihe oriri nke nwatakịrị ahụ, nnukwu ose na ngwa nri. Ugbu a, mmiri ara ehi na mmiri ara ehi na-atụ aro ka nwere nje bacteria dị ndụ. Lezie anya na nwatakiri ahụ na-enweta nnukwu ego nke mmiri na-adịghị akwụ ụgwọ na-enweghị shuga (mmiri dị ọcha, ọnụ ọnụ). Nke a ga - eme ka mmamiri nke mmiri ozuzo na - ezighi ezi, nke na - enye aka na ntancha nke ụmụ nje na toxins - ngwaahịa nke ọrụ dị mkpa ha.

Mee ka nwa ahụ nọdụ ala bat. Iji kwadebe decoction ị ga - achọ: paini buds, yarrow, plantain, thyme na birch buds. Ị nwere ike ịzụta ha na ụlọ ọgwụ. Dichaa ahihia ndị a nha anya, pịa 1,5 st. Nri ngwakọta a ma wụsa lita abụọ nke mmiri oyi. Weta na obụpde ma hapụ ya ka ọ bụrụ otu awa. Mgbe ahụ tụgharịa efere na mmiri, wụba n'ime efere wee tinye nwa ahụ maka minit 10, jiri ya kpuchie ya na blanket. Mgbe nke ahụ gasịrị, tinye nwatakịrị ahụ n'àkwà ọkụ.